Inteligentné inovácie

Intelligent Innovation

Abstrakt: Inovácie v súčasnosti zohrávajú dôležitú úlohy na úrovni podniku, trhu ale aj spotrebiteľov. Neustále na trhu sa objavujú nové typy inovácií, medzi ktoré patria aj inteligentné inovácie, ktorým sa doteraz nevenovala obzvlášť veľká pozornosť a preto sa v tomto príspevku venujeme práve vnímaniu inteligentných inovácií slovenskými spotrebiteľmi. Sledujeme ich z pohľadu troch oblastí, vnímania pojmu inteligentné inovácie, vnímania oblastí ich využitia a uprednostňovania kúpy inteligentných inovácií pred inými. Výsledky poukazujú na charakteristiku tohto typu inovácií a kauzality inteligentných inovácií a inovácií ako takých.

Kľúčové slová: Inovácie, inteligentné inovácie, prieskum.

Abstract: Innovations currently play an important role at the level of the business, the market and consumers. New types of innovation are emerging on the market, including intelligent innovations that have so far paid extra attention, and therefore we are devoted to the perception of intelligent innovations by Slovak consumers. We look at them from the perspective of three areas, perceptions of intelligent innovation, the perceptions of areas of their use, and the preference for buying intelligent innovations for others. The results show the characteristics of this type of innovation and the causality of intelligent innovation and innovation as such.

Key words:  Innovation, Intellingent innovation, research.

Úvod

Postupne sa v teórii inovačného manažmentu vykryštalizovalo niekoľko teórií o inováciách na to, čo sú inovácie, kde je ich miesto, ako ich ekonomicky zvládnuť a využiť pre rozvoj podnikov.

Pojem inovácia teda nemá v ekonomickej literatúre jednoznačný význam. Všeobecne inováciou rozumieme akúkoľvek pozitívnu zmenu.  Nakoľko táto zmena ovplyvní podnik, zákazníkov a trh môžeme charakterizovať inovácie z rôznych pohľadov. Analýza inovácií z rôznych uhľov pohľadu zabezpečuje bližšiu špecifikáciu všetkých oblastí, ktorých sa inovácia bude týkať a nakoľko ovplyvní zainteresované subjekty.

Teoretický rozbor problematiky

V rozvoji typológie inovácií možno identifikovať celú radu smerov, ktoré inovácie členia do rôznych kategórií. Tam patrí najmä (Basl a kol., 2011):

  • klasický prístup členenia inovácií podľa Josepha Schumpetera,
  • Valentov  prístup k vymedzeniu radov inovácií,
  • OECD prístup k vymedzeniu typov inovácií,
  • Moorov prístup etáp a oblastí inovácií.

Klasický prístup  členenia inovácií je prístup Josepha Schumpetera, ktorý pôvodne za inováciu považoval každú pozitívnu zmenu vo výrobnom organizme. Chápal ju ako uplatnenie týchto zmien v praktickej činnosti podnikov a nových kombináciách vývojových zmien vychádzajúc z vývojových zmien vo výrobe a na trhu, klasifikujúc typické zmeny, ktoré sa prejavujú ako:

  • používanie novej výrobnej techniky, výrobných procesov, či nové obchodné zabezpečenie výroby,
  • zavádzanie nových výrobkov, resp. pôvodných výrobkov s novými vlastnosťami,
  • používanie nových surovín alebo polotovarov,
  • zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečení,
  • otváranie nových trhov.

Neskôr Schumpeter (1931) in Zaušková – Loučanová (2008) za inovácie považoval len prvé uvedenie nového výrobku, suroviny, technologického postupu na trh, t. j. prvú materializáciu určitej myšlienky – invencie, pričom všetci ďalší výrobcovia boli nazývaní imitátormi (Dupaľ, Baránek a Fůzyová, 1997).

Podľa Valentu (In Loučanová – Kalamárová, 2015), ktorý rozvíjal teóriu inovačného manažmentu hlavne v československých podmienkach, treba inováciu chápať ako „akékoľvek zmeny v pôvodnej štruktúre výrobného organizmu, t.j. prechod k novému stavu vnútornej štruktúry a za efekty možno považovať akékoľvek zmeny v správaní sa výrobného organizmu“.

Valenta ich podobne ako Schumpeter klasifikoval vo vzťahu s:

  • produktmi,
  • technológiami,
  • výrobnými prostriedkami,
  • kvalifikáciou zamestnancov,
  • organizáciou.

Valentov koncept členenia inovácií vychádza z toho, že inovácie môžu mať charakter evolúcie a revolúcie, tak ako to vyplýva z tabuľky 1.

Tabuľka 1 Inovačné rady podľa Valenta

Procesné inovácie

Rad

Označenie

Čo sa zachováva

Čo sa mení

Príklad

I-1

Degenerácia

Nič

Úbytok vlastností

Opotrebenie

I0

Regenerácia

Objekt

Obnova vlastností

Údržba, opravy

Racionalizácia

I1

Zmena kvanta

Všetky vlastnosti

Počet faktorov

Ďalšie pracovné sily

I2

Intenzita

Kvalita a prepojenie

Rýchlosť operácií

Zrýchlený posun pásu

I3

Reorganizácia

Kvalitatívne vlastnosti

Deľba činností

Presuny operácií

I4

Kvalitatívna adaptácia

Kvalita pre užívateľa

Väzba na iné faktory

Technologické konštrukcie

Produktové inovácie

Kvalitatívna inovácia

I5

Varianta

Konštrukčné riešenie

Čiastková kvalita

Rýchlejší stroj

I6

Generácia

Konštrukčná koncepcia

Konštrukčné riešenie

Stroj s elektronikou

Kvalitatívna diskontinuálna inovácia

I7

Druh

Princíp technológie

Konštrukčná koncepcia

Tryskový stav

I8

Rod

Príslušnosť ku kmeňu

Princíp technológie

Vznášadlo

 

Technologický prevrat – mikrotechnológie

 

I9

Kmeň

Nič

Prístup k prírode

Génová manipulácia

Zdroj: Loučanová, 2016; 2017; Dvořák, a kol., 2006;  Mičieta - Tureková, 2010

Klasický prístup  členenia inovácií teda chápe inovácie členené na:

  • inovácie, ktoré sa orientujú na tvorbu alebo modifikáciu produktov,
  • inovácie procesov, t.j. spôsobov, ako sú produkty vytvárané.

Takéto typy inovácií pre potreby celosvetového porovnania využíva aj OECD. Formuluje jednotlivé typy inovácií nasledovným spôsobom:

  • inovácie produktov (tovaru alebo služby), ktoré významne zlepšujú jeho úžitkové vlastnosti. Inovácia v tomto prípade reprezentuje významné zlepšenie technických vlastností, komponentov, materiálu vrátane softvéru, užitočnosť a ďalšie funkčné charakteristiky produktov,
  • inovácie procesov – implementácia nových alebo významne zlepšených metód realizácie alebo dodania, ktoré predstavujú významné zmeny v technológií, zariadeniach alebo softvéru,
  • organizačné inovácie – implementácia nových metód riadenia v podniku, na jeho pracovisku alebo v rámci externých vzťahov,
  • marketingové inovácie – implementácia nových marketingových metód, ktoré zahŕňajú významné zmeny v návrhu alebo balení produktov, jeho umiestnení na trhu, reklamy alebo v stanovení jeho ceny.

Z uvedené je zrejmé, že v rámci odbornej literatúry sa  doteraz charakterizovalo množstvo druhov inováií ale popis a charakteristika inteligetných inovácí doposiať nebola rozsiahlejšie rozpracovaná.

Jeden z prvých autorov spomínajúcich pojem inteligentné inovácie je John A. Cogliandro (2007), ktorý vo svojej práci nepovažuje inteligentnú inováciu za metódu alebo rýchlo získaný bohatý program pre zákazníka, ale za multidimenzionálny proces, ktorý je podporený kultúrou strategicky vyváženého, kreatívneho riešenia problémov, intuitívnym zmyslom pre trh a snahou o úspech. Inteligentné inovácie a následné úspechy sú výsledkom lepšieho výkonu mnohých úloh vrátane riadenia, motivácie, financií, prideľovania aktív, rozhodovania a koordinácie zodpovednosti autorít. Inteligentná inovácia sa snaží dokázať, podporovať, vysvetľovať a poskytovať informácie o základnom stave predmetu a prípadne ho riadiť.

Inteligentným inováciám v oblasti medicíny sa venoval aj Luo ZongWei (2014), ktorý ich pomenúva ako smart a inteligentné výpočtové metódy, ktoré sú v dnešnej dobe exkluzívne a predstavujú nevyhnutnosť pre výrobu a optimalizáciu statkov (predmetov, produktov, procesov). Nové a inovatívne výpočtové nástroje a algoritmy sú dôsledne rozvíjané a aplikované na vývoj nových prvkov produktov a ich súčastí v podobe smart alebo inteligentných zariadení, ktoré umožňujú analyzovať väčšie súbory dát súčasne na multi-procesorových cloudových systémoch.

Na Slovensku tejto problematike je venovaná, veľmi malá pozornosť a preto cieľom tohto príspevku je analýza vnímania inteligentných inovácií v podmienkach Slovenska z pohľadu verejnosti.

Metodika

Metodický postup pozostáva niekoľkých krokov. V prvom kroku sme prostredníctvom analyticko-syntetickej metódy skúmali problematiku z pohľadu rôznych autorov v teoretickej rovine, ktoré sme následne spájali do jedného prehľadového celku predstavujúceho teoretické východiská ku skúmanej problematike vychádzajúc zo základnej problematiky definície a klasifikovanie inovácií, vyúsťujúc do problematiky inteligentných inovácií.

Následne sme realizovali dotazníkový prieskum, ktorého prvkami základného súboru boli obyvatelia Slovenskej republiky vo veku od 18 rokov a vyššie. Výberové zisťovanie bolo realizované prostredníctvom metódy náhodného výberu pri vzorke respondentov 100, čím bola vzorka respondentov dodržaná, lebo vzorku respondentov sme určili na základe vzorca.

vzorec1

 

 

kde:

z1-a/2 - požadovaný interval spoľahlivosti (spoľahlivosť odhadu) zvyčajne 95 % -99 % - čím sa požaduje vyššia spoľahlivosť, tým väčšia je aj veľkosť výberového súboru dosadzuje sa z tabuliek: napr. v našom prípade 95 %-ná spoľahlivosť z1-a/2 = 1,96

H – prístupné rozpätie chýb (maximálna chyba odhadu) zvyčajne +/- 10 % až +/- 2 %, v našom prípade 10 % (0,1)

s – štandardná odchýlka, vypočíta sa podľa vzorca vzorec2   

p - podiel znaku, pri neznámom podiele znaku sa používa 0,5

Ako hlavný nástroj prieskumu bol použitý krátky dotazník, kde sme sa zamerali na vek respondentov a hlavnú dotazníka boli: čo si respondenti predstavujú pod pojmom inteligentné inovácie, v akých oblastiach ich zaznamenávajú a či ich uprednostňujú kúpu produktov, ktoré predstavujú inteligentné inovácie.

Následne získané dáta boli spracované do databázy a vyhodnotené prostredníctvom programu Microsoft Excel.

Prostredníctvom skúmania javov a procesov jednotlivých častí v rámci problematiky inteligentných inovácií sme identifikovali ich vzájomné vzťahy a pomenovali ich.  

Výsledky

Na základe realizovaného prieskumu zameraného na zisťovanie vnímania inteligentných inovácií sme zistili postoje respondentov k tejto problematike. V dotazníku respondenti mohli odpovedať na otázky označením viacerých možností pri sledovaných oblastiach sledovaných v rámci skúmanej problematiky inteligentných inovácií, ku ktorým bola vždy uvedená aj jedna otvorená odpoveď, kde mohli uviesť vlastné postrehy a odpovede.

V rámci prvej skúmanej oblasti sme sledovali čo rozumejú respondenti pod pojmom inteligentná inovácia. Na základe odpovedí (graf 1) môžeme vidieť, že pod pojmom inteligentná inovácia rozumejú zväčša inovácie, ktoré predstavujú pre responentov v prvom rade inovácie využívajúce smart riešenia, inovácie ktoré sú pre nich efektívnejšie, úspornejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie. Je teda možné zhodnotiť, že inteligentné inovácie oslovení respondenti na Slovensku, vnímajú ako inovácie ktoré zvyšujú ich komfort a predstavujú pre nich efektívnejšie nakladanie z ich zdrojmi, v akejkoľvek podobe, čo pre nich predstavuje úspory.

Graf 1

Graf 1 Vnímanie pojmu inteligentné inovácie

Z pohľadu druhej sledovanej oblasti inteligentných inovácií sme sa zamerali na ich vnímanie v rámci ich aplikácie v konkrétnych oblastiach využitia (odvetví), kde najčastejšie ich vnímajú v oblasti IT, ktorá bola doplňovaná v rámci odpovedí iné, následne v oblasti elektroniky a v malom zastúpení ich vnímajú v potravinárskom priemysle (kde ich môžu zaregistrovať v rámci inteligentných obalov potravín) ako aj inteligentné riešenia miest, viď graf 2.

Graf 2

Graf 2 Vnímanie pojmu inteligentné inovácie

V rámci tretej sledovanej oblasti sme sa zamerali na sledovanie postoja respondentov ku  kúpe produktov, ktoré predstavujú inteligentné inovácie, kde sme zistili že respondenti v značnej miere neuprednostňujú kúpu inteligentných inovácií, viď graf 3.

Graf 3

Graf 3 Postoje respondentov ku kúpe  inteligentných inovácií

Avšak zaujívaná je dvojfaktová analýza skúmaného parametra kúpy inteligetných inovácií, kde môžeme sledovať, že mladšia generácia kúpu inteligetných inovácií uprednostňuje a s  pribúdajúcim vekom sa záujem o ne znižuje, viď graf 4.

Graf 4

Graf 4 Vzťah veku a uprednosťnovania kúpu inteligetných inovácií

Naše zistenie potvrdzujú aj štúdie Yam a kol. (2005) a Kopaničovej a Klepochovej (2016), ktorá konštatuje že s rastúcim vekom spotrebitelia svoje nákupné preferencie preorientovávajú. Starší spotrebitelia menej prijímajú inovácie jako mladší, ale napriek tomu približne 10% starších spotrebiteľov je ochotných prijať inovácie.

Na základe zistených skutočností z pohľadu teoretického vnímania inovácií a zistení z prieskumu môžeme pojeme inteligentné inovácie zapracovať do  Moorovho prístupu (In Basl – Buchalcevová - Gála, 2013), kde  definujeme 3 etapy, 4 oblasti a 15 typov inovácií, kde predstavujú 16-ty typ.

Táto typológia inovácií reflektuje cyklus trhu v 3 základných etapách – v etape rastu, nasýtenosti a poklesu. Do etapy rastu je navyše začlenené prijímanie inovácie, ktorá začína inicializačnou ideou.

V úvodnej etape rastu však nemusí vždy ísť o plynulý a ničím neprerušovaný postupný nárast a presadzovanie inovácie. Pri detailnejšom pohľade na túto etapu je identifikovaný vlastný vnútorný životný cyklus, ktorý môže znamenať pre mnoho nápadov (invencií) ich neúspešný štart. Pre inovačný proces to znamená jeho prirodzenú súčasť, na ktorú sa ale nie vždy poukazuje.

Počiatočná fáza etapy rastu je pre inovácie veľmi dôležitá. V Moorovom prístupe je táto etapu označovaná slovom „trhliny“, ktoré je nutné pre presadzovanie inovačných myšlienok prekonať. Pokiaľ sa to podarí, nasleduje v etape rastu fáza označovaná ako „tornádo“, ktorá symbolizuje rýchly a turbulentný rozvoj, až po presadaní novinky ako stabilného prvku, ktorý z etapy rastu pokračuje po dosiahnutie určitej zrelosti adopcie technológie do etapy postupného nasýtenia.

V Moorovom prístupe sa definujú 4 kľúčové oblasti, ktoré sú definované v nasledovnej tabuľke 2 (Basl, Buchalcevová, Gála, 2013).

Tabuľka 2 Charakteristika jednotlivých oblastí podľa Moora

Oblasť špičkových produktov

Oblasť intenzívneho vzťahu k zákazníkovi

Oblasť prevádzkovej excelentnosti

Oblasť obnovy kategórie

Prierazná inovácia

Inovácia rozšírenia radov

Inovácie tvorby hodnoty

Organické inovácie

Inovácia aplikácie

Inovácia ďalšieho rozšírenia

Inovácie integrácie

Inovácie akvizíciou

Inovácia produktu

Marketingová inovácia

Inovácie procesov

Zber materiálu a ukončenie

Inovácia platformy

Inovácie skúseností

Inovácie migrácie a hodnoty

Inteligentné inovácie

Zdroj: Basl – Buchalcevová - Gála, 2013 - upravené autorkou

Pätnásť pôvodných typov inovácií charakterizuje zmeny stavu, ktoré sú známejšie, avšak nový typ inovácie sú inteligentné inovácie, ktoré sú založené na základnej platforme a predstavujú zároveň oblasť obnovy nových kategórií statkov ako sme zistili v prieskume.


Na Slovensku tento pojem zatiaľ nie je veľmi zaužívaný. Vychádzajúc zo základných definícií o inováciách a výsledkov prieskumu, ich charakterizujeme ako „akúkoľvek autonómnu zmenu s pozitívnym charakterom pre užívateľa“. Inteligentné inovácie zvyšujú pohodlie užívateľa a zároveň pre neho predstavujú efektívnejšie, úspornejšie, zdravšie a bezpečnejšie riešenie.

Záver

Vo všeobecnosti je dôležité analyzovať inovácie, ktorý prvok reprezentuje základný systém a ktorý nadsystém, resp. podsystém. Výsledné špecifikácie inovácií prostredníctvom predchádzajúcej diferenciácie objasňujú typ zmeny vykonanej v inovačnom procese, od ktorého závisia ďalšie kroky pri ukončovaní inovačného procesu a voľby stratégie jej uvedenia na trh, ktoré je spojené s analýzami týkajúcimi sa prognózovania vývoja daných inovácií.

Autor: Ing. Erika Loučanová, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

[1]    BASL, J. a kol. 2011. Inovace podnikových informačních systému – Podpora konkurenceschopnosti informačních systému. Praha: Professional Publishing, 2011. 150 s. ISBN 978-80-7431-045-4.
[2]    BASL, J., BUCHALCEVOVÁ, A., GÁLA, L. 2013. Zavádění Green ICT – Podpora udržitelného rozvoje podniku inovacemu v ICT. Praha: Professional Publishing, 2013. 172 s. ISBN 978-80-7431-133-8.
[3]    DUPAĽ, A.; BARÁNEK, I.; FüZYOVÁ, Ľ. 1997. Manažment inovácií podniku. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 1997. 262 s. ISBN 80-225-0841-1.
[4]    ZAUŠKOVÁ, A.; LOUČANOVÁ, E. 2008. Inovačný manažment. Zvolen: Vydavateľstvo TU, 2008. 91 s. ISBN 978-80-228-1953-4.
[5]    LOUČANOVÁ, E.; KALAMÁROVÁ, M. 2015. Projektový manažment a manažment inovácií. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2015. 133 s. ISBN 978-80-228-2784-3.
[6]    LOUČANOVÁ, E. 2016. Technická univerzita vo zvolene. T. G. Masaryka 24. Zvolen. Inovačné analýzy a stratégie. Prednáška.
[7]    DVOŘÁK, J. a kol. 2006. Management inovací. Praha : Vysoká škola manažerské informatiky a ekonomiky, 2006. 246 s. ISBN 80-86847-18-7.
[8]    MIČIETA, B., TUREKOVÁ, H. 2010. Inovačný manažment - podpora vzniku inovácií. Žilina: Georg, 2010, ISBN 978-80-98478-02-6.
[9]    COGLIANDRO, J. A. 2007. Intelligent Innovation: Four Steps to Achieving a Competitive Edge. . Ross Publishing,  232 s. ISBN: 1-932159-61-4.
[10]    LUO, X.M. 2010. Product competitiveness and beating analyst earnings target. In Academy of Marketing Science Journal, 2014, Vol. 38, No. 3, p. 253-264.
[11]    YAM, K.L., TAKHISTOV, P.T., MILTZ, J.: Intelligent Packaging: Concepts and Applications, In Journal of Food Science, vol. 70, no. 1, 2005.
[12]    KOPANIČOVÁ, J., KLEPOCHOVÁ, D. 2016. Consumers in New Millennium: Attitudes towards Adoption of New Technologies in Purchasing Process. In Studia commercialia Bratislavensia Vol 9, No 33, pp. 65-74.

    Kategórie článkov